Možno ste si všimli, že sa tu dlhšie neobjavil žiadny príspevok. Prešli dni, týždne, dokonca mesiace a ja som sa stále odhodlávala otvoriť tento blogovací svet a napísať vám niečo nové. Vždy ma však zastavila myšlienka, či to ešte má nejaký zmysel, či niekto v tej dnešnej spleti blogov, instagramových účtov, facebookovských stránok či youtubových kanálov nájde tento môj príspevok, prečíta si písmenká, ktoré vyťukám do klávesnice a venuje mi tým niekoľko minút zo svojho uponáhľaného dňa.
Pomaly som teda aj zabudla, aké to je, podeliť sa týmto spôsobom s vami o moje myšlienky a fotky, tiež som zanevrela na instagram, snapchat a postupne aj na ten blogový ale aj osobný profil na facebooku. Na nejaký čas som sa od toho všetkého odtrhla z pohľadu tvorcu, no na druhej strane som mala oveľa viac času na prečítanie si príspevkov iných blogeriek alebo prezretie videí od obľúbených vlogerov. Stále mi ale chýbalo písanie článkov, fotenie a čítanie si vašich komentárov k mojej tvorbe. Keď už som sa odhodlala niečo nafotiť, stále som premýšľala nad tým, či vás to vôbec zaujme, či sa to niekomu bude páčiť, či sa dočkám aj nejakých komentárov alebo moje príspevky a fotky zostanú len tak, bez povšimnutia. Potom som si však uvedomila, že na začiatku blogovania tomu tak bolo, no aj napriek tomu ma to bavilo, možno ešte viac ako o tých niekoľko rokov neskôr. Pretože som nemusela riešiť, čo na fotky a text povie ten a ten, čo ak si to prečíta ten a tá.. proste som len napísala to, čo ma napadlo, čo som chcela vypustiť z hlavy von do sveta a pridala som k tomu fotky, s ktorými som bola sama spokojná, outfity, ktoré sa páčili mne a v ktorých som sa cítila dobre. Postupom času ma ale blogovanie začalo ovplyvňovať natoľko, že som nad každou fotkou, príspevkom či slovom v článku rozmýšľala zbytočne dlho, upravovala, opravovala, prepisovala tak, aby s tým boli všetci spokojní, no teraz si uvedomujem, že jediným človekom, ktorý by mal byť s mojou tvorbou spokojný, som JA sama. Určite sa nájdu ľudia, ktorým sa niečo páčiť nebude, ale verte mi, takí tu budú vždy. Aj keď je všetko dokonalé, oni povedia, že je to dokonalé až príliš. Neviem, prečo sú na seba ľudia v tejto dobe takí zlí, ale tie hejty, ktoré sú všade na internete takmer zastavili aj mňa, a to na moju tvorbu takmer nikto priamo nikdy neútočil.
Nedávno mi však na instagrame prišla tá najmotivujúcejšia správa od úplne neznámeho človeka a ja som si povedala, že to má stále zmysel. Stále sa môže nájsť niekto, koho môj blog inšpiruje, na pár minút možno vytrhne z reality alebo si pri ňom proste len niekto vychutná svoju voľnú chvíľku. Takže sa tu opäť uvidíme častejšie. :) Možno tu niečo pridám raz do mesiaca, možno raz do týždňa a možno každý deň - presne vtedy, keď budem mať náladu a chuť, keď to budem ja. Dúfam, že bude môj blog osobnejší, taký, aký bol na začiatku.
| džínsy/jeans: SheIn | top: Tally Weijl | sandálky/sandals: Deichmann | ruksak/backpack: Lovelywholesale |
