Čím som staršia, tým viac si vážim cenu času. Mám pocit, že ubieha strašne rýchlo a ja ani neviem ako, už mám vyše dvadsať rokov, takmer doštudované, na tvári vrásky a dokonca som si našla už aj prvý šedivý vlas. Rada spomínam na tie časy, keď mi vyučovanie skončilo o jednej poobede a zvyšok dňa som pobehovala po vonku, hrala basketbal a hodiny som presedela aj pri hre The Sims (určite nie som jediná - je to návykové a kľudne by som si zahrala aj teraz ^_^) alebo keď som cez víkend nemala na pláne nič iné, len leňošenie s drahým. Teraz musím premýšľať nad bakalárkou, praxou, diár sa mi plní dátumami zápočtoviek či skúšok a ďalších trilión vecí a dátumov mám zapísaných v hlave. O to viac si ale človek potom váži tie okamihy, keď si môže len tak sadnúť k nejakej dobrej knihe, vychutnať si čajík či kávu, upiecť koláč alebo sa len tak poprechádzať v parku. V tom Bôrickom v Žiline je to v tomto období najnajnajkrajšie a ja sa snažím si nájsť každý deň pár minút navyše, aby som sa tadiaľ mohla prejsť, pošuchotať nohami v lístí a poobzerať si tú krásu. <3
Skúste si aj vy v tom našom dnešnom uponáhľanom svete nájsť chvíľku na oddych, chvíľku len pre seba, venujte sa niečomu, čo vás baví, napĺňa a čo vám prinesie pocit šťastia. ;) Majte sa krásne!
